Život Prešova
online
online
Pre kresťanov byzantského obradu sa v pondelok 7.marca začína Veľký pôst
06.03.2011 Celý región
Bratislava 6. marca (TASR) - Pre kresťanov byzantského obradu - gréckokatolíkov a pravoslávnych - sa v pondelok 7. marca začína Veľký 40-dňový pôst pred Veľkou nocou.V rímskokatolíckej cirkvi sa toto obdobie duchovnej prípravy na slávenie najvýznamnejších sviatkov liturgického kalendára začína o dva dni neskôr Popolcovou stredou, ktorá tento rok pripadá na 9. marca.
Svätá Štyridsiatnica alebo Veľký pôst je obdobím duchovnej prípravy na Veľkú noc, ktorá sa v Gréckokatolíckej cirkvi nazýva Pascha. Pôstna liturgia pripravuje na slávenie veľkonočného (paschálneho) tajomstva jednak katechumenov (ohlásených čakateľov na krst), za ktorých sa prednášajú osobitné modlitby, ako aj ostatných veriacich tým, že im pripomína krst, ktorý prijali a pobáda ich k pokániu. Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter. Sú zamerané na podstatu telesného a duchovného pôstu ako vyjadrenia ľudskej pokory.
V pôstnom období sa oltáre v gréckokatolíckych chrámoch nezdobia kvetmi. Počas celého pôstu sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.
Podľa pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (schválenej Radou hierarchov) je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny pôst, t.j. platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom - teda je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie. V stredy a piatky počas Štyridsiatnice sa zachováva zdržanlivosť od mäsa.
História Štyridsiatnice siaha do čias apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej Paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť a dodržiavali pôst.
Podľa starodávnej tradície sa soboty a nedele vo Východnej cirkvi nepovažujú za pôstne dni. Aby sa dosiahlo číslo 40, pôst sa predĺžil zo šiestich na sedem týždňov. Západná (Latinská) cirkev mala šesťtýždňové Veľkopôstne obdobie, nakoľko aj soboty počíta do pôstnych dní.
V tomto roku oslávia všetci kresťania (podľa gregoriánskeho aj juliánskeho kalendára) Veľkonočnú nedeľu v rovnaký deň - 24. apríla.
Svätá Štyridsiatnica alebo Veľký pôst je obdobím duchovnej prípravy na Veľkú noc, ktorá sa v Gréckokatolíckej cirkvi nazýva Pascha. Pôstna liturgia pripravuje na slávenie veľkonočného (paschálneho) tajomstva jednak katechumenov (ohlásených čakateľov na krst), za ktorých sa prednášajú osobitné modlitby, ako aj ostatných veriacich tým, že im pripomína krst, ktorý prijali a pobáda ich k pokániu. Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter. Sú zamerané na podstatu telesného a duchovného pôstu ako vyjadrenia ľudskej pokory.
V pôstnom období sa oltáre v gréckokatolíckych chrámoch nezdobia kvetmi. Počas celého pôstu sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.
Podľa pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (schválenej Radou hierarchov) je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny pôst, t.j. platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom - teda je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie. V stredy a piatky počas Štyridsiatnice sa zachováva zdržanlivosť od mäsa.
História Štyridsiatnice siaha do čias apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej Paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť a dodržiavali pôst.
Podľa starodávnej tradície sa soboty a nedele vo Východnej cirkvi nepovažujú za pôstne dni. Aby sa dosiahlo číslo 40, pôst sa predĺžil zo šiestich na sedem týždňov. Západná (Latinská) cirkev mala šesťtýždňové Veľkopôstne obdobie, nakoľko aj soboty počíta do pôstnych dní.
V tomto roku oslávia všetci kresťania (podľa gregoriánskeho aj juliánskeho kalendára) Veľkonočnú nedeľu v rovnaký deň - 24. apríla.
0
www.ZIVOTPO.sk
